HOLOKAUST - 4. AD INFEROS

~AD INFEROS – DO SVETA MŔTVYCH~

Draco otvoril oči a snažil sa zorientovať v priestore, kde ležal. Dlaň položil na pohybujúcu sa zem. Podlaha sa pomaly posúvala sem-tam. Rukou sa dotkol spánku a nahmatal si čosi tvrdé, polepené medzi vlasmi.
Prsty s pár vlasmi si priblížil k očiam, ale v tme nič nevidel. Uschnutú krv si rozmliaždil nechtami. Ranu však nenašiel. Dlane oprel o podlahu a snažil sa vzoprieť na rukách. Tie ho však zradili a podlomili sa mu. Spadol naspäť na zem.

„Ukáž, mladý.“

Draco ucítil ako ho cudzie ruky zdvihli do vzduchu a pomohli mu vstať. Oprel sa o neznámu postavu. Len podľa hlasu zistil, že to bol muž.
Okrem nich dvoch, bol v miestnosti aj niekto iný. Až teraz, keď mohol lepšie vnímať kúsok sveta okolo, započul hlasy.
Odlepil sa od mužskej postavy o ktorú bol opretý. Zaškúlil do tmy. Hlasy už začal vnímať zreteľnejšie. Šepoty desiatok ľudí. Draco sa snažil spomenúť čo sa stalo.

Rozhovor s Harrym v kancelárií, večera s Hermionou...

Oči sa mu prispôsobili na tmu. Uvidel obrysy desiatok ľudí nalepených na seba.

„Hermiona!“

Rozhovor s Harrym, večera s Hermionou, dieťa s loptou...

„Hermiona!!“

Draco pozrel po priestore. Pri stene uvidel malú siluetu dievčatka. Osvetlil ho mesačný svit a Draco v ňom spoznal dieťa s loptičkou.

Pozrel smerom odkiaľ zasvietil lúč.

Okno bolo zatreté čiernou farbou, ale cez zopár zoškrabaných dier sa do miestnosti dostalo aspoň aké také mesačné svetlo.
Až teraz zistil, kde je. Pohybujúca sa podlaha, okno, pohybujúce sa steny miestnosti...

Rokfortský expres. Sedadlá boli povytrhávané zo svojich miest. Steny kupé odstránené a vytvorená tak jedna veľká chodba vagóna. Okno. To okno, ktorým sledoval cestu pri jazde vlakom do školy.

Dieťa s loptou a smrťožrúti...

„Grangerová!!!“ Draco zakričal na celý vagón.

„Draco!“ z druhej strany sa ozval vystrašený hlas.

Malfoy sa nadvihol na špičky, aby dovidel na kamarátku. Oči si zvykli na tmu a mohli tak vidieť, ako pomedzi stojacími cestujúcimi boli vytvorené prázdne miesta.
Draco sa nadvihol ešte viac, aby videl, že na zemi ešte leží zopár ľudí. Tak ako on pred chvíľou. No muklovia sa ešte nezobudili z bezvedomia.

Uvidel Hermionu, ako sa snažila pretlačiť pomedzi apatických ľudí.

Hneď, ako sa k nemu pretlačila ju schytil a objal. Hermiona sa unavene položila na Dracove rameno. Potom už len cítil, ako mu čosi vlhké spadá na krk. Pohladil ju jemne po strapatých vlasoch. Prešiel po nich a nahmatal tam ihličie a kúsky konárikov. Pozrel opäť na cestujúcich.

„Prečo sme tu? Kam ideme?“ Draco povedal prvé otázky, ktoré mu prišli na rozum za tých pár minút čo tu bol.

Hermiona len zakrútila poplašene hlavou. Slzy sa spustili na plno.

Draco pohladil priateľkin kabát. Hermiona sa pomaly odtiahla. Obidvaja sa pozreli na ľudí okolo seba.

Niektorí cestujúci len ticho stáli a pozerali pred seba. Iní sa tíško rozprávali medzi sebou, iní plakali na pleciach niekoho iného.
Draco spoznal pár ľudí, ktorých už niekde videl.

Predavač vareného vína pozeral beznádejne pred seba, malí koledníci sa držali za ruky a tíško plakali, dievčatko tentoraz už bez babky, stálo opreté o stenu vagóna a neznámi manželia ho utešovali.

„Ako sme sa,“ Draco sa rozhliadol po vagóne, „ako sme sa sem dostali. My... ja som bol v bezvedomí. Aj ty?“ smutne pozrel na Hermionu.

Zakrútila hlavou.

„Ja nie, ale pár omráčili. Aj... teba. Na ostatných použili Impérius. Dvoch... dvoch zabili. Babku dievčatka,“ Hermiona ukázala na dieťa pri stene, „a ešte jedného chlapca. Pľuvol na jedného z nich,“ pozrela smutne na Draca.

Ten si všimol aká je Hermiona doškriabaná po tvári. Chytil konce jej kabáta a otvoril ho.

Hermionin kostým bol celý zašpinený od blata a na miestach dotrhaný. Zo siloniek, čo mala pod sukňou kostýmu, neostalo takmer nič. Zahanbene si schytila konce kabáta a zapla si ho.

„Aj ty tak vyzeráš,“ ukázala na Dracov dotrhaný čierny kabát.

Dracov úzky, čierny kabát bol teraz zašpinený rovnako ako Hermionin.

„Neviem kade nás vláčili, ale dáko nás museli dostať do vlaku bez toho, aby to zistilo ministerstvo,“ uložila sa na späť na Dracove rameno a tíško sa rozplakala.

Draco zavrel oči. Ministerstvo, aurori, Harry...

Myšlienka na Harryho ho, ako keby zobudila. Začal si prehľadávať vrecká kabáta. Hermiona ho smutne pozorovala.
„Nemáš ho,“ pozrela na kolegu.
„Ako to, že ho nemám?“ Draco si prevracal vačky v ktorých mal byť prútik.
„Vypadol ti.“

Draco strčil ruku do Hermioninho kabáta. Odtiahla sa.

„Môj zase... môj je zlomený,“ Hermiona vybrala prútik prelomený na dve polovičky.

Zastonal...

„Ale, ako to, že nezistili, že nie sme mukl...“ Draco stíšil hlas, „muklovia.“
„Tá reštaurácia je nová. Oblasť je čisto muklovská. A prútik nenašli, lebo nás neprehľadali. Nevedia, že nie sme muklovia.“
„Nemáme prútiky. Čo budeme robiť?“ do Dracovho hlasu sa dostala panika.

Vždy si vedel poradiť, ale len s prútikom. Bez neho sa cítil až príliš... bezmocne.

„Možno, že ministerstvo začne niečo robiť. Pomôžu nám. Určite,“ Hermiona posledné slovo povedala neisto.

Draco zavrel oči.

Vedel, že Harry pracuje na týchto prípadoch, ale predsa len zatiaľ nemali aurori úspech. Prečo by sa im začalo dariť práve teraz.
Harry... Obviňoval ho. Nadával mu, že stále pracuje. Nemal na to právo. Pomáhal muklom. Prečo bol na neho taký zlý?

Hermiona sa uložila do Dracovho náručia a ten ju jemne pohladil po chrbte.

Tak isto to robil aj Harry, keď bol Draco nešťastný. Harry...

****

Harry prevracal medzi prstami Dracov prútik. Aurori sa snažili na neho hovoriť už zopár minút, ale on sa nedokázal sústrediť.

„Pane, mali by sme to vyhlásiť, aby... Pane,“ auror zamával šéfovi plánom pred očami.

Harry sa prebral z apatie. Zažmurkal na nich. Zamestnanci rozpačito pozreli na seba. Potter
len kývol, nech auror pošle sovu muklovskému premiérovi. Pozrel na plány pred sebou.

„Kedy príde Kingsley?“ Harry si upravil zelenú košeľu.

Do práce sa premiestnil hneď, ako ho navštívili podriadení. Tí teraz sedeli spolu so šéfom okolo stola.

„Pane, on spal, keď sme boli za ním. Takže to potrvá,“ auror sa nervózne zavrtel.
„Spal?! Veď ste za ním boli pred pol hodinou. Kde je ten chlap?“ Harry vyletel na ostatných.
„Príde o chvíľu,“ auror pozrel na plány pred sebou.

Harry si schoval tvár do dlaní a prešiel si po jazve.

„Ste absolútne neschopní! Nič neviete. Absolútne nič. Vy si hovoríte aurori?! Banda flákačov, čo tu len sedí a nič nerobí!“ Harry sa postavil a prešiel k pracovnému stolu.

Starší a skúsenejší aurori nenávistne pozreli na Pottera. Vedeli, že takto vyvádza len preto, že smrťožrúti dostali aj Malfoya.

Harry tresol po stole päsťou až pár aurorov nadskočilo. Prešiel k dverám a vyšiel na chodbu čakať ministra.

Bez neho nemohol rozhodovať celému týmu aurorov. Dôležité nariadenia musel odsúhlasiť práve minister.
Napríklad rozhodnutie o oznámení pohotovosti v muklovskom aj čarodejníckom svete. Dať povolenie aurorom celoštátne zakročiť.

Potter sa oprel o dvere.

Ešte nikdy nechcel vidieť Kingsleyho ako teraz. Snažil sa hypnotizovať dvere na výťahu, ale tie nie a nie sa otvoriť.

Keby mu to povedal... Draco by nešiel tam. Teraz by ležal doma v teple. Spokojne by spal. On by riešil zmiznutie muklov, ale doma by ho opäť čakal Draco. Je to jeho vina. Len a len jeho. Nevaroval ho. Mohol, ale on to neurobil. A kde je teraz? Je v bezvedomí? Je mŕtvy? Mučia ho? Čokoľvek sa stalo, môže za to on. Tak ako aj za Hermionu.

Zavrel oči pred predstavou, čo teraz robí Ron.

A čo povie deťom? Mamička neprišla domov, lebo... Lebo čo?
Tie plány... Odviezli ich tam? Bola to len správa od dajakého šialeného mukla. Nemusia existovať žiadne tábory. A čo keď... áno. Odviezli Draca preč a on ho už nikdy neuvidí?

Pozrel na dvere výťahu a prosil, aby sa otvorili a z nich vyšiel Kingsley.

****

Dracovi sa podarilo pretlačiť k skupinke pri okne. Pozeral do tmy cez malé kúsky odškrabnutej farby. V tme sa, ale nedalo zistiť, kde sú ani kam idú.

Vlak nadskočil a prešiel na inú koľaj. Cestujúci vnútri popadali na seba. Draco sa pridržal držadla na okne a pozrel opäť von. Započúval sa do rozhovorov vo vagóne. Nenastala väčšia zmena v chovaní muklov.

Plač, stonanie, náreky... Plač, stonanie, náreky... Plač... Plač...

Vzadu ešte bolo počuť, ako niekto ticho spieva dajakú melódiu.

Pozrel radšej von.

Nechcel sa pozerať na muklov, aby si aj on neuvedomil v akej je beznádejnej situácií. Chcel si udržať čistú myseľ. Nemohol podľahnúť ako oni. Myšlienkam, že už nikdy neuvidí Harryho. Nemohli ho zlomiť. Nevydá ani jednu slzu. Nestratí nádej kvôli smrťožrúťom. Harry ho zachráni. Príde. Určite príde. Draco sa započúval do tichej melódie muklovskej pesničky.

Vlak opäť zmenil smer.

Hermiona sa zošmykla na zem. Keď sa dvíhala prešla si po mokrom fľaku, ktorý sa jej po páde na zem objavil na kabáte. Prešla si po ňom prstami, ktoré si priložila k nosu.

„Fuj, to je nechutné,“ špinavé prsty si drhla o rukáv.

Draco smutne pozrel. Aj on by najradšej vykonal činnosť ako muž, ktorý zašpinil podlahu. V reštaurácií nestihol ísť na záchod, ale predsa len to vydrží. Draco sa snažil nemyslieť na to. No napokon na čo mal myslieť? Na to, že začína byť smädný? Na to, že je unavený, ale sa bojí zaspať? Na to, že nevie, kam ide a čo sním bude? Na Harryho?

Pozrel cez okno...

****

„Nejač na mňa, Harry! Láskavo sa upokoj. Nebudem počúvať tvoje nezmyselné návrhy,“ zasyčal Kingsley a nahnevane sa vzoprel na stoličke.

Jeho župan, ktorý si nestačil prezliecť po vpáde aurorov do jeho domu, mu teraz povieval na všetky strany.

„Upokojiť sa! Desať tisíc. Počul si to číslo?!“ Harry sa rozkričal po kancelárií.

Aurori potichu sledovali situáciu.

„Dobre. Tak čo chceš počuť. Čo mám urobiť?“ Kingsley sa narovnal.
„Požiadaj o pomoc zahraničie,“ Harry sa snažil čo najpokojnejšie rozprávať.
„Čo by si ešte nechcel?“
„Ja? Miznú ľudia.“
„Nemôžem do toho zatiahnuť ostatné krajiny. Zatiaľ to je vec čisto Anglicka.“
„Aha, a my čakáme kedy sa do to zapletú aj iné štáty?“ Harry vyletel zo stoličky.
„Si tu krátko. Harry, niekto ako ty, chcem tým povedať dvadsaťpäť ročný slabo skúsený auror, mi nebude kázať.“
„Poznám Voldemorta ako nikto. Pošli sovy ostatným krajinám!“
„Neopováž sa, rozkazovať mi! Si nervózny kvôli nemu. Všetci to vieme, Harry. Upokoj sa!“
„Ide aj o Hermionu. Dvaja zamestnanci ministerstva zmizli, a to ti vôbec nevadí?“
„Robíme čo je v našich silách. Teda ty budeš robiť všetko čo je v tvojich silách. Máš snáď svoj tým. Tridsať aurorov ti nestačí?“ Kingsley pozrel po auroroch.
„Nie,“ Harry nahnevane pozrel na ministra mágie.
„To, ale nie je môj problém, že?“ Kingsley sa očarujúco usmial.

Harry zaťal päsť a otočil sa ostatným chrbtom. Strácal drahocenný čas planými rečami.

****

Draco sa snažil oškrabať nechtom farbu z okna, aby sa zväčšil priestor, ktorým by sa mohol pozerať von.

Podľa hodiniek, ktoré mali niektorí muklovia sa dozvedel, že sú približne štyri hodiny.

Pozrel na pravo od okna.

Hermiona pozerala na podlahu vlaku. Draco ju občas pohladkal, ale ona sa viac a viac dostávala do letargie.
Vedel na čo myslí. Na deti a manžela. Rona nemal bohvie ako rád, ale jej decká áno. Tušil, že myslí na to čo sa budú pýtať Rona, keď sa zobudia. Kde je mamička? Prečo nám nerobí raňajky ona?

Pozrel opäť von.

Nevedel ani to či sú ešte v Anglicku, alebo či sa Voldemortovi podarilo dáko prepojiť s Európou.
Videl, ako vlak neustále prechádza okolo anglických dediniek. No nemohol spozorovať, ani len to či idú na sever, alebo juh. Sneh pozakrýval celú krajinu. Vedel len to, že idú na jednej koľaji. Okolo nich neprešiel hodiny žiaden iný vlak. Neprechádzali okolo žiadnej stanice.

„Voldemort si dal záležať,“ Draco povedal myšlienku až priveľmi nahlas.

Hermiona pri vyslovení mena zdvihla hlavu. Nanovo spustila ďalšie slzy.

Draco radšej pozrel von. Po očku sledoval, ako Hermiona kúsky prútika položila na zem do rohu vagóna.

Pozrel sa cez okno. Keď pozeral von nevnímal tak plač a depresívne reči vo vagóne.

Vlak opäť zmenil smer. Ľudia zajačali a popadali na zem.

„Čo je to?“ žena sa naklonila k oknu, aby lepšie videla.

Muklovia stíchli a počúvali, čo žena zazrela. Vlak viditeľne začal spomaľovať.

„Je tam nápis,“ muž vedľa Draca pozrel cez oškrabanú časť.

Vlak začal pribrzďovať. Kolesá začali škrípať o koľajnice.

„Hej, hej, nápis. Tuším, že ad inferos?“

Draco s Hermionou smutne pozreli na mukla.

„Čo to znamená?“ žena vedľa sa opýtala muža.

Čarodejníci boli radi, že nemuseli preložiť nápis oni.

„Do sveta mŕtvych,“ starší mukel si stisol pery.

Vo vagóne nastalo nepríjemne ticho.